Archív starších správ - 1. kvartál 2005

Prvé zatmenie Slnka v roku 2005 bude neobvyklé, pôjde o zmiešané prstencovo-úplné zatmenie. Tento vzácny prípad hybridného zatmenia nastáva keď kužeľ mesačného tieňa (tzv. umbra) na časti svojej dráhy pretína povrch Zeme a na iných miestach nedosahuje až na zemský povrch. Príčinou je zakrivenie povrchu Zeme, kvôli ktorému sú niektoré lokality zemského povrchu celkom ponorené do umbry, zatiaľ čo iné sú zasiahnuté len tzv. antumbrálnym tieňom. Preto mesačný tieň vytvára na zemskom povrchu centrálny pás zatmenia široký len pár desiatok kilometrov. Na začiatku a na konci pásu je zatmenie pozorovateľné ako prstencové a v jeho strede ako úplné.
Centrálny pás prechádza juhovýchodne od Nového Zélandu, pokračuje naprieč neobývanými oblasťami Tichého oceánu až nakoniec dosiahne Panamu, Kolumbiu a Venezuelu. Zatmenie bude pozorovateľné len ako čiastočné z veľkej časti Severnej a Južnej Ameriky.
Čiastočné zatmenie začne v piatok 8. apríla o 19 h 52 min LSEČ, fáza prstencového zatmenia nastane o 20 h 54 min LSEČ a úplné zatmenie s maximálnym trvaním sotva 42 sekúnd nastane o 22 hod 36 min LSEČ. V spomínaných oblastiach Latinskej Ameriky prstencové zatmenie začne približne 10 min po polnoci, teda už v sobotu 9. apríla.
Z uvedeného je zrejmé, že toto zatmenie z územia Slovenska ani Európy pozorovateľné nebude. Internet však ponúka možnosť, ako ho sledovať na diaľku prostredníctvom webkamier. V závere tohoto príspevku je zoznam stránok, na ktorých bude prebiehať "on-line" prenos z rôznych častí sveta. Pretože je možné očakávať preťaženie stránok počas prenosu, odporúčame vyskúšať viacero adries. Webkamery budú umiestnené v krajinách Latinskej Ameriky a na lodiach plaviacich sa vo východnom Pacifiku. Preto možno prvé obrázky zatmenia očakávať medzi 22:00 a 23:00 LSEČ.
Nasledujúce zatmenie Slnka nastane 3. októbra 2005. Z územia Slovenska ho budeme mať šancu pozorovať ako čiastočné. Z európskych krajín budú na tom najlepšie obyvatelia Španielska a Portugalska, kde bude toto zatmenie pozorovateľné ako prstencové.

Animácia a obrázky: A.T. Sinclair, R. Fienberg, D. diCicco

18. marca o 22:43 SEČ, sa k Zemi priblížil asi 14 metrový asteroid 2005 FN na vzdialenosť 150 tisíc kilometrov. Bol zaregistrovaný po prvýkrát vyhľadávacím projektom LINEAR 17. marca 2005 ako slabý objekt, ktorý však o jeden deň výrazne zjasnel. Umiestnenie na stránke NEO Confirmation Page pomohlo stanoviť presnejšie dráhu a jednoznačne vylúčiť kolíziu so Zemou.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené najbližšie známe blízke prelety planétok.

...čo na Lowellovom observatóriu v arizonskom Flagstaffe Clyde Tombaugh (1906-1997) objavil deviatu "planétu?" Pluto. Stalo sa tak presne 18. februára 1930. Oznámené svetu bolo verejne 14. marca v cirkulári MPC číslo 255.

Myslím, že je zbytočné hovoriť 1000 slov, keď postačí jeden klik. Misia Cassini-Hyugens je stále úspešná. A po vydarenom vstupe a dosadnutí Huygensa na povrch Saturnovho mesiaca Titan sa môžeme od 15. januára 2005 tešiť na nevíííííídané zábery.

Druhým úspechom je bezpochyby odštartovanie misie Deep Impact, ktorá 4. júla 2005 odokryje niektoré tajomstvá komét, keď sa pokúsi vliezť "pod kožu" kométe Tempel 1.

Planétka 2004 MN₄ objavená 19. júna 2004 R. Tuckerom, D. Tholenom a F. Bernardim v rámci projektu UHAS na observatóriu Kitt Peak v Arizone pomocou 2,3-m Bok Telescope, je teraz stredobodom záujmu astronómov. V júni 2004 bolo toto teleso sledované iba počas dvoch nocí, a teda jeho dráha nemohla byť presne určená. Znovuobjavené bolo 18. decembra 2004 G. Garradeom v rámci Siding Spring Survey. Spresnené výpočty ukazovali, že nie je vylúčena zrážka tohoto objektu so Zemou 13. apríla 2029! Naviac je to prvé teleso, ktorého pravdepodobnosť zrážky na Turínskej stupnici dosiahol stupeň 4 na desaťstupňovej škále. Astronómovia z projektu SPACEWATCH našli predobjavové pozorovania 2004 MN₄ z 15. marca 2004, ktoré natoľko spresnili dráhu (pozorovací oblúk sa predĺžil zo 109 na 288 dní), že výpočty vylúčili zrážku v roku 2029. Aj keď je zrážka už vylúčená, preletí aj tak veľmi tesne okolo našej planéty, mnohokrát bližšie než je Mesiac (asi 60 000 km). Planétka 2004 MN₄ je typu Aten s veľkou polosou dráhy a = 0,92 AU, excentricitou e = 0,19 a sklonom dráhy k rovine ekliptiky 3,33°. Jej veľkosť je odhadovaná na 440 metrov, čo je na možnú zrážku so Zemou dosť veľké teleso.