Archív starších správ - 1. kvartál 2004

Sonda Ulysses bola vypustená v roku 1990 s úlohou študovať smer, rýchlosť a zloženie slnečného vetra. Jej životnosť bola predpokladaná na 5 rokov, no vďaka vysokej úspešnosti bola misia vo februári 2004 predĺžená až do roku 2008. V súčasnosti sonda študuje Jupiter a jeho magnetosféru. V minulosti sa podarilo sonde získať cenné informácie o poslednom minime slnečnej aktivity, ktoré nastalo na prelome rokov 1994 a 1995. Nasledujúce minimum je možné očakávať v roku 2006, ktoré však vzhľadom na predchádzajúce minimum bude mať odlišný charakter. V roku 2001 došlo k reverzácii magnetického poľa Slnka. Severná magnetická polarita sa stala dominantnou na južnom póle a južná polarita na severnom póle. Bude zaujímave sledovať, ako sa reverzácia prejaví v chovaní našej najbližšej hviezdy v čase minima jej aktivity. Mimoriadne cenné budú informácie o globálnom magnetickom poli Slnka, ktoré môžu poskytnúť magnetometre na palube Ulyssesu.

Na obrázku je umelecké stvárnenie stretnutia sondy Ulysses s kométou Hyakutake.

Nový objav projektu LINEAR (15. marca 2004) blízkozemného asteroidu s tesným priblížením k Zemi oznámil MPEC 2004-F24 vydaný v noci 17./18. marca 2004. Asteroid 2004 FH je typu Aten a k Zemi sa najviac priblíži večer, 18. marca 2004 o 23:08 SEČ na vzdialenosť iba 43 000 kilometrov. Miesto nejtesnejšieho priblíženia bude nad južnou časťou Atlantického oceána. Jeho odhadovaná veľkosť je približne 30 metrov. Planétka bude mať na oblohe pri nejtesnejšom priblížen 10 - 12 magnitúd.

Ešte ďalej než 3 miliardy kilometrov ako je Pluto od Slnka, obieha veľký planetoid, ktorý by mohol byť povýšený až na novú planétu. Predbežne nesie meno Sedna, podľa inuitskej bohyne mora. Objav tohto objektu je výzvou pre novú generáciu high-powered ďalekohľady.
Merania napovedajú, že veľkosť Sedny je bezmála 2 000 km. Takže len nedávno objavený kuiperovský asteroid 2004 DW sa ocitne v rebríčku najväčších planétok na treťom mieste.
Podľa astronóma Michaela Browna z California Institute of Technology, ktorý objavil Sednu, je ešte viac takýchto objektov čakajúcich na objavenie.
Nové teleso po prvýkrát uvideli v novembri vedci z observatória Palomar v San Diegu 122-centimetrovým teleskopom Samuela Oschina. Objav teraz potvrdil Kalifornský technologický inštitút s pomocou Spitzerovho teleskopu, ktorý funguje od augusta. O overenie rozmerov telesa ako obvykle požiadali vedcov z observatória Tenagra v Arizone. Tí by mali spresniť polohu Sedny, aby bolo možné definovať jej obežnú dráhu.
Veľmi pekná a zaujímavá stránka o tomto objekte od Michaela Browna.

------------------------------------------------
M.P.E.C. 2004-E45  Issued 2004 Mar. 15, 12:44 UT


Orbital elements:
2003 VB12 = Sedna
Epoch 2004 July 14.0 TT = JDT 2453200.5                
M 357.88147              (2000.0)   
n   0.00008040     Peri.  311.82711 
a 531.6576335      Node   144.49288 
e   0.8574338      Incl.   11.93041 
P 12260            H    1.7    G   0.15
------------------------------------------------

Snímka asteroidu 2004 DW zo Skalnatého plesa.

Je to krásna zhoda náhod. Pluto bolo objavené 18. februára 1930 Clydeom Tombaughom na Lowellovom observatóriu. O 74 rokov, 17. februára 2004 bol objavený na Mount Palomare v Kalifornii a o deň neskôr potvrdený objav druhého najväčšieho asteroidu obiehajúceho na vzdialenej dráhe podobne ako Pluto. Predbežne nesie označenie 2004 DW. Podľa hodnoty absolútnej jasnosti H = 2,2 tromfol aj nedávno objavený asteroid Quaoar, ktorého dráha taktiež leží v tzv. Kupierovom páse ďaleko za Neptúnom. Veľkosť je podľa hodnoty H odhadovaná na 1600 km v priemere, kým Pluto je len o 700 km väčší. Z doterajších pozorovaní, ktorých je od objavu len pár, je možné odhadnúť obežnú dobu asteroidu 2004 DW na viac ako 300 rokov.

Rover Opportunity pristál dnes (25.1.) úspešne na povrchu Marsa o 06.05 SEČ. Pristál na opačnej strane ako rover Spirit 4. januára. Je to ďalší obrovský úspech, hlavne po tom, čo sa Spirit pred pár dňami na viac než 24 hodín odmlčal. No teraz sú oba rovere v poriadku (dúfajme, že naozaj áno). Pre Opportunity bolo vybraté miesto pristátia na planine Sinus Meridiani, kde nie sú veľké balvany, strmé skaly a hlboké krátery, ktoré by mohli sondu poškodiť. Podobný povrch má aj kráter Gusev, kde pristál Spirit. Hlavnou úlohou oboch roverov je pátrať po jasných známkach prítomnosti vody. Ale v tomto smere sa podaril už významný úspech. Európska sonda Mars Express objavila na južnom póle prítomnosť vody vo forme ľadu. Je to istá satisfakcia za neúspech rovera Beagle 2, ktorého materskou loďou je práve sonda Mars Express.

Americký robot Spirit pristál v noci 4. januára po 480 miliónov kilometrov dlhej ceste na planéte Mars a vyslal signál, ktorý sa podarilo zachytiť na Zemi. Robot signálom oznámil, že postupuje dopredu. Signál o fungovaní robota privítali v kontrolnom centre NASA v kalifornskej Pasadene výkrikmi radosti, skákaním a niektorí pracovníci mali v očiach slzy, pretože signál zo Spiritu sa podarilo nadviazať po šesťminútovom prerušení rádiového spojenia ("Six Minutes of Terror"). Len pred dvoma týždňami sa nepodarilo nadviazať kontakt s európskym robotom Beagle 2. Ak všetko pôjde podľa plánu, Spirit by mal postupne uviesť do činnosti kamery. Ešte niekoľko dní sa však bude zdržovať na svojom terajšom mieste, kým sa vydá na svoju prvú exkurziu.
25. január preverí ďalšiu skúšku. Po robote Spirit pristane na Marse robot Opportunity.

Sonda Stardust konečne dorazila k svojmu cieľu v piatok 2.1. o 20:44 SEČ po takmer 400 000 kilometroch. A okamžite začala pracovať. Získala priam zarážajúce obrázky telesa a zachytávala častice vyletujúce z jadra kométy.

Kométa Wild-2 má v priemere asi 5,4 km. Vzájomná rýchlosť pri stretnutí so sondou bola takmer 22 000 km/h. Prvé obrázky ukazujú sférické jadro s veľkými a hlbokými priehlbinami. Je vidieť štyri alebo päť jetov tryskajúceho materiálu z telesa.