Nízko nad východným obzorom pred východom Slnka, alebo nízko nad západným obzorom tesne po západe Slnka. Viditeľný ráno medzi týmito termínmi: od 1. januára do 1. februára, od 6. apríla do 27. mája, od 13. augusta do 9. septembra a od 30. novembra do 31. decembra. Viditeľný večer medzi týmito termínmi: od 25. februára do 23. marca, od 11. júna do 30. júla a od 30. septembra do 19. novembra.
Venuša je výrazným objektom na rannej oblohe od začiatku roka do polovice februára, pokiaľ sa nedostane blízko Slnka. Na začiatku mája sa objaví na večernej oblohe v súhvezdiach Barana a Býka, v lete sa presunie do Blížencov, Raka a Leva, jeseň strávi v Panne a Váhach, no a na zimu si vyberie Strelca a Kozorožca, kde zotrvá až do konca roka. V konjunkcii s Merkúrom ju uvidíme v troch termínoch: 14. januára, 27. júna a 7. júla. Randezvous s titanmi, Saturnom a Jupiterom si dá 25. júna, resp. 2. septembra.
Zhliadnuť ho budeme môcť ráno začiatkom roka ako prechádza cez Škorpióna, Hadonosa, Strelca, Kozorožca, Vodnára, Ryby a Veľrybu. Od júla ho budeme vidieť viac ako polovicu noci, keď sa bude vracať naspäť do Rýb, nakrátko do Veľryby, prejde do Barana, pár dní strávi v Býkovi a až do konca roka 2005 zotrvá opäť v Baranovi. Do opozície sa dostane 7. novembra, kedy bude na oblohe celú noc.
Až 11 mesiacov tohto roka nájdeme Jupiter v súhvezdí Panny. Prakticky od začiatku roka bude na oblohe väčšinu noci. Sprvu po polnoci, vo februári pred polnocou, ale od 3. apríla bude v opozícii, takže na večernú oblohu vystúpi po západe Slnka a viditeľný bude celú noc ako objekt jasnosti takmer -3m. No jeho viditeľnosť sa bude potom skracovať. Od júla iba na večernej oblohe, až kým sa začiatkom októbra nepriblíži uhlovo velmi blízko k Slnku a nestratí sa v žiari Slnka. Až viac ako mesiac si budeme musieť počkať, kým sa nezjaví nízko na rannej oblohe pred východom Slnka. Potom na začiatku decembra opustí Pannu a prejde do Váh. Ešte pre zaujímavosť dodáme, že v konjunkcii s Venušou bude 2. septembra a s Merkúrom 6. októbra.
K zhliadnutiu bude na večernej oblohe prakticky celý polrok - do polovice júna v súhvezdí Blížencov. Do opozície sa dostane už 13. januára. Jeho východná elongácia bude klesať a od polovice apríla bude na oblohe len do polnoci. V júli prekročí hranicu medzi Blížencami a Rakom, ale takisto sa ocitne v blízkom okolí Slnka, čo znemožní jeho pozorovanie. Opäť sa objaví až takmer v septembri skoro ráno na východnom obzore pred východom Slnka. Od októbra bude vystupovať nad horizont čoraz viac skôr okolo polnoci. Opäť poznámka na okraj: 25. júna nastane jeho konjunkcia s Venušou a 26. júna s Merkúrom.
Pre planétu Urán platia opačné podmienky pre pozorovanie ako v prípade Saturna. Prvý polrok sa bude pohybovať po dennej oblohe vo Vodnárovi. Vylepšenie podmienok nastáva až od júna, kedy vystúpi nad obzor tesne pred východom Slnka. Potom ho uvidíme na oblohe čoraz dlhšie. V jeseni dokonca už pred polnocou. Mimochodom, vo Vodnárovi strávi celý rok.
Uvidieť Neptún v prvom polroku bude pravdepodobne nemožné, nakoľko jeho možnosti na pozorovanie sú podobné ako Uránu. Zhruba od júna sa situácia vylepší a pred východom Slnka sa vyhúpne nad obzor a až do konca roka bude viditeľný čoraz väčšiu časť noci. Celoročne sa bude zdržiavať v Kozorožcovi.
Keďže Pluto sa celoročne usadí v súhvezdí Hada, čo je typicky letné súhvezdie, tým sú dané aj jeho pozorovacie podmienky. V jarných mesiacoch iba na rannej oblohe, v jesenných krátko po západe Slnka.
Ak sa na oblohe objaví nejaká výnimočne jasná alebo aspoň dostatočne jasná pre menšie ďalekohľady, určite sa objavia informácie aj na tejto stránke.
Momentálne je položka prázdna. Informácie sa pripravujú.
Ďakujeme za návštevu