Informácie z oblasti medziplanetárnej hmoty

V roku 2004 nastane sedem najväčších elongácií Merkúra od Slnka - štyri západné (január, máj, september a december) a tri východné (marec, júl a november). Merkúr bude v tomto roku viditeľný večer po západe Slnka od 15. marca do 5. apríla (max. 11°) a ide o najvýhodnejšiu východnú elongáciu roka. Pri západných elongáciách máme najväčšiu šancu planétu uvidieť ráno od 5. do 25. januára (max. 7°) a predovšetkým od 5. do 25. septembra (max. 10°), čo je druhá najvýhodnejšia elongácia Merkúra v roku 2004. Pri decembrovej západnej elongácii bude Merkúr viditeľný zhruba od 20. decembra do 10. januára 2005.

Viditeľnosť Venuše je v tomto roku snáď nadpriemerná a naviac obohatená výnimočným úkazom prechodu planéty popred slnečný kotúč.
Od prvých dní roka 2004 je vysoko ako Večernica na juhozápade. Najväčšiu východnú elongáciu dosiahne Venuša 29. marca a v tejto dobe je najlepšie viditeľná: 30. marca bude až 37° nad západným horizontom. Maximálnu jasnosť -4,5^m si vychutnáme 2. mája. Od polovice mája sa jej podmienky viditeľnosti budú rapídne zhoršovať. Ako istú satisfakciu môžme považovať dlhoočakávaný prechod Venuše popred Slnko 8. júna, kedy sa Venuša priblíži najviac k Zemi, a to na 43,2 milióna km. Potom sa Venuša objaví na rannej oblohe a jej viditeľnosť sa bude rýchlo zlepšovať. Spomeňme, že 15. júla bude znova v najväčšom lesku, kedy dosiahne maximum jasnosti na -4,5^m a o mesiac neskôr dosiahne maximálnu západnú elongáciu.

Viditeľný bude v prvej polovici noci v januári až v marci (postupne v Rybách, Baranovi a Býkovi), potom sa viditeľnosť obmedzí iba na večerné hodiny a skončí v druhej polovici júna. Až od novembra ho budeme môcť zachytiť na rannej oblohe.
V máji je Mars na konci občianskeho súmraku 20° nad horizontom na západe v súhvezdí Blížencov, no v polovici roka už iba 10°, kedy prejde z Blížencov do Raka, takže podmienky viditeľnosti týmto prakticky končia. Iba v novembri vo Váhach a decembri v Škorpiónovi ho budeme môcť uvidieť na rannej oblohe, ale stále bude veľmi nízko nad obzorom. Po celý rok je jasnosť Marsu nízka, od +0,2^m do +1,8^m.

Planétu je dobre vidieť od začiatku roka do júna v Levovi.
V apríli je Jupiter viditeľný celú noc, behom mája sa viditeľnosť skracuje, v júnových dňoch sa nad obzorom bude držať iba v prvej polovici noci a v júli bude len nevysoko nad večerným západným obzorom. Do októbra ho na večernej oblohe nenájdeme, až kým sa behom októbra nevynorí na rannej oblohe. V novembri a decembri žiari postupne stále viac a vyššie na rannej oblohe. Za zmienku môže stáť snáď konjunkcia s Venušou 4. novembra ráno. Podotknime, že pozorovateľnosť Jupitera sa z roka na rok zhoršuje.

Túto planétu na nočnej oblohe najlepšie uvidíme v Blížencoch od januára do apríla a potom od októbra do konca roka. Podmienky na pozorovanie sú veľmi priaznivé.
Koncom apríla je Saturn vidieť iba v prvej polovici noci, v máji sa ešte objavuje na večernej oblohe a v druhej polovici júna celkom zmizne vo svetle večerného súmraku. 8. júla dosiahne planéta najväčšiu vzdialenosť od Zeme, 1,5 miliardy km. Behom augusta sa začne vynárať na rannej severovýchodnej oblohea doba jeho viditeľnosti sa rýchlo predlžuje, takže po polovici septembra svieti nad obzorom už v celej druhej polovici noci.

Obdobie dobrej viditeľnosti začína v druhej polovici júna a končí v decembri, pričom najlepšie opdmienky budú v auguste. Nevýhodná je akurát nízka deklinácia a záporná ekliptikálna šírka. Blíži sa však k nebeskému rovníku a podmienky jeho viditeľnosti sa z roka na rok zlepšujú. po celý rok sa pohybuje vo Vodnárovi.
Urán sa dá dobre pozorovať triédrom. Neďaleko Urána sa v susednom Kozorožcovi dá nájsť aj Neptún. Najväčšiu vzdialenosť od Zeme dosiahne Urán 23. februára, 3,1 mld. km a o pol roka neskôr, 26. augusta bude k Zemi najbližšie, 2,8 mld. km. V roku 2007 sa Uránov rovník natočí k Slnku a v rokoch okolo tohto obdobia budeme môcť väčšími ďalekohľadmi pozorovať dva oblačné pásy planéty.

Prijateľné podmienky viditeľnosti začínajú v júni a končia v novembri, a podobne ako pre Urán, aj tu platie najlepšie podmienky na august. Je možné, že ho uvidíme v triédri v súhvezdí Kozorožca neďaleko hviezdy theta Cap (4,1^m). Zem sa od Neptúna najviac vzdiali v deň konjunkcie so Slnkom, 2. februára na vzdialenosť 4,6 mld. km, najbližšie bude o pol roka neskôr, 5. augusta, 4,3 mld. km.

Prijateľné podmienky budú od apríla do augusta, kedy sa bude Pluto nachádzať v juhozápadnej oblasti súhvezdia Hada (Chvost).

Podľa doterajších výpočtov by mala byť viditeľná od polovice mája v prvej polovici noci až 35° nad obzorom v súhvezdí Rak (Cancer). Spoločnosť jej vtedy bude robiť otvorená hviezdokopa M44. Koncom mája sa presunie na pár dní do Rysa (Lynx) a v júni vkročí do Veľkého voza (Ursa Major), kde postupne bude slabúť. V maxime jej jasnosti (pod 1,5 mag) ju síce neuvidíme, ale aj tak by mala byť dostupná voľnému oku alebo triédru aspoň do konca júna.

Z hľadiska pozorovacích podmienok hlavných meteorických rojov patrí rok 2004 medzi pomerne priaznivé. Perzeidy budú mať dobré pozorovacie podmienky, Mesiac bude krátko pred novom a vychádza až ráno. No maximum roja sa predpokladá na dopoludňajšie hodiny. Podobná situácia platí aj pre Geminidy - Mesiac tesne po nove a maximum roja v dopoludňajších hodinách. Kvadrantidy budú tento rok silno rušené svitom Mesiaca a tým pádom aj ich ranné maximum. Mesiacom rušené nebudú Orionidy a Leonidy v druhej polovici noci, keď sú ich radianty vyššie nad obzorom. Pravidelné maximum Leoníd má nastať už vo večerných hodinách, kedy však radiant bude ešte pod horizontom. Mimoriadna aktivita sa ale neočakáva. Odhady frekvencií Leoníd v maxime sa pohybujú okolo 60 met/h, v dobe po východe radiantu by mohli frekvencie ešte zotrvávať na asi 40 met/h. Mesiacom nebudú rušené ani Lyridy, ich pomerne výrazné maximum nastáva už v dobe východu radiantu. Ostatné roje eta Akvaríd, delta Akvaríd a decembrový roj Urzíd ruší Mesiac blízko splnu veľmi silno.